Kataster obce Jánovce sa rozprestiera v strede regiónu Spiš, ktorého historické povedomie a tradície sa zachovali dodnes. Obec leží na hlavnej cestnej tepne spájajúcej západ a východ Slovenska. Z uvedenej cesty prvej triedy sa odpájajú priamo v obci a blízko nej dve odbočky, vďaka ktorým sa centrálna poloha obce umocňuje. Jánovčania majú v súčasnosti menej ako dvadsať minút cesty (13-15 km) až do štyroch okresných sídel (Poprad, Kežmarok, Levoča a Spišská Nová Ves).
Absolútna poloha obce je 49° až 49°1’30” severnej zemepisnej šírky a 20°21’30” až 20°25′ východnej zemepisnej dĺžky. Na štyridsiatejdeviatej rovnobežke leží aj krajské mesto Prešov a táto rovnobežka takisto prechádza najjužnejším cípom okresného mesta Poprad. Rozlohou katastra (962 ha) i počtom obyvateľov (899 podľa sčítania ľudu z r. 1991) sa obec radí k priemerne veľkým obciam Spiša. Hustotou 94 obyvateľov na km2 je obec blízko pod celoslovenským priemerom (112 ob/km2).
Obec má dve miestne časti, ktoré boli k nej pripojené v nedávnom období. V roku 1913 sa spojili Čenčice (severovýchodná časť katastra, východne od cesty na Kežmarok) s Machalov- cami a od 1.1. 1964 boli obe tieto časti pripojené k Jánovciam. Jánovčania sa hlásia k slovenskej národnosti (691 ob.) a rímskokatolíckemu náboženstvu (751 ob.), k rómskej národnosti sa v r. 1991 hlásilo 207 obyvateľov. V sčítaniach ľudu z rokov 1880 a 1921 nájdeme niekoľko pozoruhodností. V roku 1880 sa k židovskému náboženstvu hlásilo 68 obyvateľov a v roku 1921 už len 7, Rómov v sčítaní z roku 1880 ešte nenájdeme a v roku 1921 sa hlásilo k rómskej národnosti 20 obyvateľov. V r. 1880 nájdeme ešte údaje o 23 Nemcoch a 47 Maďaroch v obci.
PRÍRODNÉ POMERY obce sú pomerne zaujímavé. Do katastrálneho územia obce zasahujú až štyri geomorľologické celky. Na juhu sú to Kozie chrbty (741 m n. m. v lokalite Ostrá hora), ktorých východná časť – Dúbrava úzkym pásom melaľýrov oddeľuje flyšové horniny Hornádskej a Podtatranskej kotliny. Hornádska kotlina zasahuje do katastra na východe Medvedími chrbtami. V prevažnej časti katastra (stred, západ a sever) sa rozprestiera Vrbovská pahorkatina (590-650 m n. m.) patriaca k Popradskej kotline, ktorá je časťou Podtatranskej kotliny. Zo severovýchodu zasahujú do katastra obce Levočské vrchy. Časť Levočských planín – Levočské úboče tu vo svojom najzápadnejšom cípe dosahuje nadmorskú výšku 795 m nad morom (Valaská).
Popri severnej a západnej hranici katastra obce sa tiahne hlavné európske rozvodie oddeľujúce úmorie Baltského a Čierneho mora. Katastrálne územie je odvodňované potokom Sihoť a Čenčickým potokom do Brusníka – prítoku Hornádu. Hrásťová stavba Kozích chrbtov a viacero zlomov s tým súvisiacich, podmienili výskyt minerálnych prameňov a tvorbu travertínov. Najvýznamnejšia lokalita – Hôrka je v blízkych Gánovciach (nález výliatku mozgovne neander- tálskeho človeka, originál v Národnom múzeu v Prahe, kópia v Podtatranskom múzeu v Poprade).
Územie obce leží na rozhraní mierne teplej a chladnej podnebnej oblasti, s priemernou teplotou vzduchu v januári okolo -4″C a v júli 7°C, snehová pokrývka tu trvá 80-140 dní, zrážok je pomerne málo (500 – 600 mm ročne) vzhľadom na polohu v zrážkovom tieni Tatier.Vzhľadom na uvedené charakteristiky je očividné, že najvýznamnejším zdrojom pre rozvoj obce je jej poloha. A to poloha vzhľadom na centrá zamestnanosti, tranzitná dopravná poloha i poloha v strede turisticky jedného z najvýznamnejších regiónov Slovenska (štyri národné parky, mestské pamiatkové rezervácie, významné kultúrne pamiatky atd. v dosahu do 60 km t.j. menej ako 1 hodinu cesty autom).